Pankreas
Pankreas (latinsky pankreas) je žľaza s vnútornou aj vonkajšou sekréciou, ktorú nájdeme uloženú v dutine brušnej pod bráničné klenbou. Jej veľkosť sa pohybuje okolo 25 cm a má tvar pretiahnutého laloku. Hmotnosť je okolo 80 g. Ústie do tenkého čreva, konkrétne do jeho prvého oddielu - duodene. Tu sa produkciou enzýmov podieľa na trávenie. Dôležitou funkciou pankreasu je ale tiež tvorba hormónov.
Stavba pankreasu
- hlava (caput) - najväčšia časť orgánu, malým a veľkým vývojom spája pankreat s tenkým črevom.
- telo (corpus)
- chvost (cauda)
Rozdelenie podľa funkcie na dve žľazy
Endokrinné žľaza (žľaza s vnútornou sekréciou)
Produkuje a do krvi vypúšťa hormóny, najmä inzulín a glukagón. Tieto hormóny sa tvoria pomocou Langerhansových ostrovčekov - skupinou buniek, ktorá sa rozprestiera po celej dĺžke sliznice.
- Inzulín - reguluje hladinu cukru v krvi a podnecuje jeho vstup do buniek, čím vzniká zdroj energie. Čím je vyššia hladina cukru, tým je aj vyššia vypúšťanie inzulínu. Nedostatočne vylučovanie inzulínu alebo porucha jeho účinku vedie k vzniku cukrovky.
- Glukagón - pôsobia opačne ako inzulín, čím udržuje u človeka vyrovnanú hladinu cukru. Jeho účinky sú porovnateľné s adrenalínom.
Exokrinné žľaza (žľaza s vonkajšou sekréciou)
Produkuje a do dvanástnika vypúšťa pankreatickou šťavu tvorenú enzýmy. Táto šťava je silne zásaditá. Pred vstupom do čreva sa spája so žlčou a spoločne sa potom miešajú s potravou natrávenú v žalúdku. Slinivka šťavy vyrobí až 1,5 litra za deň u dospelého človeka. Skladá sa z enzýmov trypsínu (rozkladá bielkoviny na aminokyseliny), lipázy (rozkladá lipidy na glycerol a mastné kyseliny) a amylázy (rozkladá sacharidy na glukózu). Na riadenie jej vylučovanie sa podieľa reflexy, tkanivové hormóny tráviacej trubice a mechanické a chemické podnety.
Ochorenia pankreasu
Počet ochorení pankreasu stále narastá. Na vine je predovšetkým nezdravá strava, fajčenie a nadmerné požívanie alkoholu. Najrozšírenejšie sú akútne a chronické zápaly, v nemalej miere je tiež zastúpený nádor slinivky brušnej. Ten bohužiaľ patrí k najzákernejším formám rakoviny. Riziko ale môžeme vždy minimalizovať dostatočnou prevenciou, v tomto prípade teda vyhýbanie sa nebezpečným faktorom.
Autor: Simona Knotková
