Sarkoidóza

Sarkoidóza je názov multisystémového granulomatózního ochorenie neznámeho pôvodu. Aj keď sa prejavy sarkoidózy vyskytujú takmer v každom orgáne alebo tkanive, je typická prevažne pre kožné, očné a pľúcne prejavy. Sarkoidóza vzniká najčastejšie v skorej dospelosti.

U tohto ochorenia sa vytvárajú granulómy, a preto sarkoidóza patrí medzi tzv. granulomatózne choroby. Granulómy sú ohniská v tkanive, kde sa zhlukujú bunky imunitného systému a reagujú na doposiaľ neznámy podnet.

Príčiny vzniku sarkoidózy

Príčina, ktoré toto ochorenie vyvoláva je doposiaľ neznáma, ale niektoré najnovšie výskumy poukazujú na súvislosť s nejakou prekonanou bakteriálnou infekciou (Candida, Trichophyton, Mycobacterium tuberculosis). U precitlivených jedincov môže tiež ísť o imunitnú reakciu na rôzne faktory, ako napr. o alergickú reakciu na vírusy, baktérie a niektoré kovy.

Príznaky

Sarkoidózou sú najčastejšie postihnuté vnútrohrudné lymfatické uzliny, pričom sa tento stav nemusí nijako prejaviť. Väčšinou je nájdený u náhodného röntgenologického vyšetrenia. To je tak zvaná asymptomatická čiže bezpríznaková forma sarkoidózy.

Úplným opakom je forma sarkoidózy s akútnym priebehom a častými príznakmi, ako sú horúčka, bolesti hrdla, bolesti svalov a opuchy členkov, suchý kašeľ, únava, dýchavičnosť, niekedy tiež nechutenstvo a strata na váhe. Ak sa k týmto príznakom pridruží ešte výsev na koži zvaný nodózny erytém, zväčšené vnútrohrudný lymfatické uzliny a tuberkulínový test, ktorý slúži k preukazu tuberkulózy, je negatívny, potom sa hovorí o Löfgrenově syndrómu, ktorý je najčastejšou variantou priebehu sarkoidózy. Löfgrenův syndróm naznačuje dobrú prognózu.

Poslednú priebehovú formou sarkoidózy je forma chronická, za ktorou je zvyčajne považovaný stav trvajúci najmenej 2 roky, aj keď je často veľmi ťažké stanoviť počiatok ochorenia.

Diagnóza

Diagnóza je potvrdená:

• zodpovedajúcim klinickým obrazom
• histologicky preukázanými granulomatóznými zmenami na postihnutých tkanivách
• prítomnosťou cirkulujúcich imunokomplexov v ranom štádiu ochorenia, T-lymfocytopénii, polyklonální hypergamaglobulinemií,
• zvýšenými počty makrofágov a buniek T CD4.

Liečba sarkoidózy

Liečba sarkoidózy sa začína len pri informácii o dýchavičnosti, ktorá je podložená vyšetrením funkcie pľúc a stanovením zhoršených pľúcnych funkciách alebo pri najmenej 6 mesiacov sa nelepšícím alebo zhoršujúcom sa röntgenologické nálezu. Ďalej je liečená očná sarkoidóza, sarkoidóza centrálneho nervového systému, srdcového svalu, a ak sú zvýšené hladiny vápnika v krvi alebo moči, pak sa v týchto prípadoch sa nasadí liečba glukokortikoidy, čo sú imunitný systém tlmiace látky. Glukokortikoidy je potrebné podávať najmenej pol roka. U kožné a očné sarkoidózy sa glukokortikoidy aplikujú aj zvonka, tj.vo forme krémov a mastí a krémov.

Prognóza

Prognóza sarkoidózy je celkom dobrá. Skoro 70 - 80% pacientov sa vylieči bez liečby, teda spontánne, a zvyšná tretina liečbu potrebuje. Dobrú prognózu naznačuje aj Löfgrenův syndróm (pozri vyššie). Udáva sa, že úmrtnosť na sarkoidózu je pod 5%.

Autor: Lenka Klabochová