Zápach z úst

V prípade nepríjemných oznámení sa ľudia správajú rozpačito. A čo potom keď ide citlivejšie tému, ako je napríklad zápach z úst. Práve k nemu pristupujú ľudia vyhýbavo. Zápach z úst vnímajú ľudia ako spoločenský prehrešok. Pritom nelinoucí vôňu z úst môže spôsobiť istý druh jedla alebo prílišná konzumácia alkoholických nápojov. Za zápachom z úst môže pokojne stať aj nadmerné fajčenie tabaku. Alebo môže fakticky ísť o vážny zdravotný problém. Tým môže byť napríklad paradentóza.

Príčiny zápachu z úst

Zápach z úst sa v odborných kruhoch nazýva halitóza. Týmto problémom trpí asi štvrtina svetového obyvateľstva. Ústna dutina je domovom najrôznejších mikroskopických baktérií, ktoré tu prežívajú vďaka ulpívajícím zvyškom jedla a taktiež aj odumretým bielkovinám zo slizníc. Baktérie tu majú vhodné podmienky pre rozmnožovanie a stojí za búrlivými reakciami, ktorých výsledkom sú potom ťažko páchnuce látky, ako sú zlúčeniny síry či organické kyseliny.

Zápach z úst môže mať krátkodobý charakter. V praxi to znamená, že ľudský dych sa v priebehu dňa od hodiny k hodine mení. Táto premenlivosť závisí veľa na tom, čo ľudia práve konzumujú. Aké je v ústach produkcia slín. Či osoba zrovna netrpia údajným pocitom sucha v ústach. Či jedinec dodržiava pravidelný pitný či stravovací režim. Či človek nie je práve chorý alebo jeho starostlivosť o ústnu dutinu je dostatočná.

Druhou možnosťou je potom dlhodobý zápach a za jeho pôvodom môže pokojne stať napr. Svalový orgán, mäkká žlázovitá tkanivo, gingíva, tvrdé útvary v dutine ústnej či ďalšie zdravotné ťažkosti mimo ústnu dutinu.

Diagnostika

Prvý kto zápach úst môže u pacienta diagnostikovať je sám praktický zubný lekár, poťažmo dentálny špecialita. V ordinácii prebieha tzv. Subjektívne vyšetrenie. Obvykle pacient dýcha na lekára z určitej vzdialenosti. Podľa toho sa samozrejme stanoví miera závažnosti. Pred týmto vyšetrením nesmie pacient jesť ani piť. Upozornený je tiež na rad ďalších zákazov. Pred tým než toto vyšetrenie človek absolvuje, vykoná stomatológ u ​​neho veľmi podrobnú anamnézu. Lekár sa piadí po sebemenší maličkosti. Zaujímať ho budú převedším stravovacie návyky, momentálne užívané lieky a všetky zlozvyky pacienta.

Lepšie diagnostika zápachu úst sa vykonáva za pomocou prístrojov. Pacient môže byť podrobený aj ďalším vyšetreniam.

Liečba a prevencia zápachu z úst

Odborníci odporučí pacientovi, aby dodržiaval správnu ústnu hygienu. K tomu mu môžu dopomôcť aj širokospektrálne roztoky s aktívnou zložkou chlórhexidín. Tento druh prípravku sa aplikuje len obmedzenú dobu. Jeho dlhší užívanie môže skôr uškodiť ústnej dutine. Výborné sú ústne vody s účinnou zložkou aminfluoridu v kombinácii fluoridom cínatého. Za zmienku stojí tiež ústne vody obohatené o chlorid zinočnatý.

Bezchybné sú tiež žuvačky bez cukru, vďaka ktorým je náš dych naozaj svieži. Ľudia so zápachom z úst by mali vyradiť z jedálnička aromatickejší jedla a piť miesto sladkých nápojov len čistú vodu. Týmto jedincom nezostáva než sa zamerať na ľahko stráviteľné potraviny, ktoré napomáhajú k optimálnemu trápenia. Jedná sa o potraviny obohatené buď o tráviace enzýmy alebo o probiotické kultúry. Prvú skupinu tvoria istý druh ovocia, listová zelenina, kvasená zelenina, včelie produkty, kvasené mliečne nápoje a široká škála prírodných produktov. Na trhu možno zohnať preparáty sa základnými tráviacimi enzýmami. Tieto doplnky stravy sú voľne predajné v lekárňach.Z ovocia menujme ananás, papáju, avokádo, kivi či stolný hroznové víno. Ananás preferuje tropické až teplejšie subtropické podnebie. Rastline ananásu sa veľmi darí ako v jej tradičnom prostredí, tak aj v stiesnených podmienkach. Preto sa dá pestovať aj v kvetináči. Tento druh rastliny sa vyznačuje pevným a krátkym stonkou. Plod ananásu vyrastá nahor a má oválnu či valcovitú podobu. Z plodu ananásu sa konzumuje iba jeho vnútorná časť. Tú tvorí až deväťdesiat percent vody. Ďalej sú tu zastúpené látky, ako sú napríklad sacharidy, vlákniny, vitamíny, minerály atď. Súčasťou ananásu je enzým bromelín, ktorý sa efektívne podieľa na odbúranie bielkovinové zložky. Odborníci na stravu odporúčajú toto ovocie konzumovať niekoľko minút pred podávaním jedla.

Papája je zaujímavé exotické ovocie, ktoré svojim tvarom pripomína skôr unikátny hrušku či tekvica. Pre túto teplomilnou rastlinu sú príhodné podmienky práve na plantážach. Okrem tropických oblastí sa papája dá pestovať v našich končinách (v skleníkoch i bytových podmienkach). Toto ovocie je možné konzumovať tak v surovom, tak aj vo varenom stave. Zaujímavé je, že papája je bohatá na živiny a iné prospešné látky. Naviac rastlina obsahuje enzým papaín, ktorý napomáha štiepiť zložitejšie reťazca proteínov.

Za superpotravinu možno považovať avokádo. Zrelý plod je plný vitamínov, minerálov, antioxidantov a vlákniny. Jeho súčasťou sú aj enzýmy chitinasy. Avokádo rastie na strome zvanom hruškovec přelahodný. Tento ovocný strom možno najčastejšie uvidieť v tropických a subtropických končinách. Avokádo sa dá vypestovať aj v našich domácich podmienkach. Toto ovocie je skvelé pre studenú kuchyňu. Avšak možno ho aj tepelne upravovať. Ovšem tu pozor, aby nám pri tomto spracovaní nezhorkla.

Kiwi pôvodne pochádza z najľudnatejšieho štátu sveta. Tým je Čína. Odtiaľ táto popínavé rastlina bola dovezená na ostrov v juhozápadnej časti Tichého oceánu. Následne sa vyšľachtené odrody rozšírili aj do ďalších krajín. Plod kivi je známy tým, že obsahuje veľké množstvo životne dôležitého vitamínu. Nechýba tu špecifický enzým actinidin, horčík, draslík, vláknina, vitamín E, A, D a B. S kiwi možno vykúzliť najrozmanitejšie lahodné šaláty.

Hroznové stolové víno vyniká dlhými špicatými bobuľami. Tieto odrody majú sladkú a pevnú dužinu. V strapcoch sa skrývajú cukry (glukóza a fruktóza), organické kyseliny, minerálne látky, bielkoviny, niektoré vitamíny, fenolové látky, pektíny atď.

Listová zelenina je v podstate druh zeleniny, ktorý sa konzumuje v surovom stave. Využívajú sa listy alebo stopky. Tie v skutočnosti obsahujú nepreberné množstvo vitamínov, enzýmov, minerálov, vláknin a iných látok. Súčasťou listovej zeleniny je aj chlorofyl. Do tejto skupiny sa radia nielen hlávkový, ľadový, rímsky či kučeravý šalát, ale aj rukola, špenát, trháček, čakanka, poľná, žerucha, mangold a mnoho iných.

Výroba fermentovanej zeleniny má u nás dlhoročnú tradíciu. V niektorých rodinách týmto spôsobom uchovávajú širokú škálu zeleniny od bielej kapusty, mrkvy, cibule a cukety cez reďkovky a kaleráby až po červenú repu. Fermentovaná zelenina si veľmi dobre uchová zdraviu prospešné látky. Tie dokážu povzbudiť funkciu tráviaceho systému a veľkou mierou sa tiež podieľa na aktivizáciu imunity.

Včelí peľ je prírodným produktom, ktorý sa práve líšia miestom zberu. Z tohto dôvodu existuje hneď niekoľko kvalitných peľov. Ľudia si môžu kúpiť jeden z najkvalitnejších druhov peľu. Ide o tzv. Kvetový peľ, v ktorom sú zastúpené aminokyseliny, enzýmy, stopové prvky a iné potrebné živiny. Na predaj je aj peľ s medom, peľ s medom a materskou kašičkou alebo kvetový peľ rouskovaný. Tieto produkty majú pozitívny vplyv na krvný tlak, žlčník, horné dýchacie cesty, nervovú sústavu, zažívací trakt, cholesterol, ekzémy a vyrážky a pod.

Nepasterizovaný med je úžasná medicína, ktoré dodáva nášmu organizmu nenahraditeľné a zdraviu prospešné látky.

Kvasené mliečne nápoje sú osviežujúce, veľmi zdravé a pripravujú sa z kvalitného mlieka a jedinečné prísady v podobe baktérií. Pritom tieto ingrediencie majú zásadný význam pre náš organizmus. Preto odborníci dospeli k prekvapivému zisteniu, že priaznivé účinky mliečnych baktérií sa v tele prejaví až pravidelnú dennú konzumáciou týchto výrobkov.

V rebríčku najznámejších probiotických potravín sa objavujú jogurty, acidofilné mlieka, kefíry, cmar, niektoré druhy syrov, kyslá kapusta, formy fermentovaného čaju aj fermentované sójové výrobky. Na pultoch lekární sú k dostaniu tiež balenie probiotík v podobe tabliet, kapsúl či sirupov. Tie môžu obsahovať najrozmanitejšie užitočné baktérie, ako je napríklad lactobacillus acidophilus.

Bylinky proti zápachu z úst

Osvedčeným riešením sú aj mätové čaju. Mäta je aromatická bylina, ktoré sa veľmi darí vo vlhkých pôdach. Táto rastlina má rada preslnená stanovište. Spravidla nedosahuje výšky jedného metra. Existuje hneď niekoľko druhov, avšak v liečiteľstve sa používa tradične nám známa mäta pieporná. Táto rastlina vyniká príjemnou chuťou a môže sa pochváliť radom liečebných účinkov. Nielen že lieči žalúdočné ťažkosti, ale tiež je skvelá na žalúdočné kŕče, zmierňuje bolesti žlčníka a posilňuje nervovú sústavu. Je to zaručený liek na mnoho iných neduhov. Pre mätu ťažkú ​​je charakteristika mentolová zložka, ktorá stojí za chladivým efektom. Táto rastlina sa však vyznačuje ďalšími účinnými zložkami.

Ľuďom určite pomôže tiež čaj z borievky plodu, puškvorcového koreňa a listu vachty. Túto zmes si možno zakúpiť v obchodoch alebo si ju ľudia môžu namiešať sami doma. K príprave čaju stačí jedna vrchovatá lyžička zmesi, ktoré sa zaleje 250 ml vychladnutú predvarenú vodou. To všetko sa nechá macerovať niekoľko hodín a potom prichádza na rad prevarení. Čaj sa nechá pár minút vylúhovať a nakoniec sa scedí. Potom ho môžu ľudia užívať po malých dúškoch.

Plody borievky sa zberajú na jeseň. Vhodné sú len plody modročierneho sfarbenie a je potrebné ich dokonale usušiť. Silice, živice, fytoncídy a glykozidy sú hlavnými zložkami borievky. Tie skvele poslúži k detoxe.

Puškvorec je cenná liečivá bylinka, ktoré sa veľmi dobre darí vo vlhkých a močaristých oblastiach. V liečiteľstve sa používa ako podzemok, tak i koreň. Práve táto časť je skvelá na črevnú i žalúdočné ťažkosti. Koreň puškvorca v sebe ukrýva silice, triesloviny, horčiny, cukry, živicu, cholín a fytoncídy. Výluh z tejto rastlinky sa môže samostatne užívať v kuse maximálne niekoľko týždňov a potom sa na rovnaký počet týždňov vysadí z pitného režimu.

Vachta je pokladaná za vytrvalú bylinu, ktorá sa vyskytuje v presne vyhranených oblastiach Európy a Ázie. Tejto rastline preosievajú mierne kyslé pôdy s prirodzenými chudobnými živinami. Na týchto miestach slnko svieti po celý deň. Z tejto rastliny sa používajú výhradne listy, ktoré sa sbírávají v priebehu celého mája. Je nutné podotknúť, že táto rastlina je u nás chránená. Preto jej zber nie je vo voľnej prírode povolený. Avšak Vachta možno pestovať na záhradkách, tu sa už môže žať. Tento druh rastliny prispieva k lepšiemu tráveniu. Samozrejme má vynikajúci vplyv na peristaltiku čriev, priaznivo tiež pôsobí na tvorbu tráviacich enzýmov a pod.

Znamenitá bylinka je tiež šalvia. Ide o rastlinu patriace do čeľade hluchavkovitých, ktorý dorastá do výšky skoro osemdesiatich centimetrov. Niektorí ľudia ju pestujú na záhradke, iní ju zase majú postavenú za oknom v kvetináči. V tradičným ľudovom liečiteľstve sa používa ako vňať, tak i listy. Šalvia v sebe skrýva pestrú rad účinných látok. Náhodne menujme aspoň niekoľko z nich: silice (bornyl, cineol, gáfor, thujon, salviolom), triesloviny, flavonoidy, horčiny, živice, vitamíny zo skupiny B. V rámci prípravy nálevu sa využíva ako sušená, tak i čerstvá šalvia. Do hrnčeka sa zvyčajne pridajú dve lyžičky nadrobno narezané rastliny. Všetko sa zaleje ¼ vriacej vody a nechá sa štvrť hodiny vylúhovať. Čaj z šalvie sa pije ešte vlažný.

Na zápach úst je tiež dobrý materinodúškový čaj. Materina dúška rastie prevažne na mierne suchých trávnatých svahoch. Táto rastlina sa objavuje aj na lúkach či medziach. Jedná sa o drobnú bylinu, pre ktorú je typické silnú arómu. Okrem éterických olejov sú v nej zastúpené ďalšie látky ako kyselina ursolová, horčiny, flavóny a triesloviny.

Fenikel je považovaný za osviežovač dychu. Tejto rastline sa darí v regióne južnej Moravy. Natrafiť na ňu môžu ľudia v stredomorských regiónoch, na ázijskom kontinente atď. Fenikel je bohatý na vlákninu, vitamíny C a B, ale nechýbajú v ňom ani železo, mangán, fosfor, vápnik, horčík, kyselina listová a meď. Z feniklu sa pripravujú voňavé odvary, nálevy či práškové konzistencie. Tie prospievajú ľudskému telu. Využívajú sa aj semená, ktoré stoja za dokonalú neutralizáciou jednotlivých pachov.

So zápachom z úst tiež zatočí klinček či aníz. Jedná sa vo svojej podstate o veľmi účinnú a zároveň lacnú záležitosť. Klinček je všeobecne známy svojou osobito sladkastú až horkastú príchutí, taktiež aj špecifickou vôňou. A to vďaka vysokému obsahu vonné látky. Tou je eugenol, čo je najvýznamnejšie zlúčenina. Tá má preukázateľne výrazné antiseptické a lokálne anestetické účinky. Z toho dôvodu je klinček obľúbený u rady odborníkov nielen z oblasti stomatológie. Ďalej potom sú v tomto korení zastúpené aj iné zložky: flavonoidy, triesloviny, živice. Klinčeky sa používa v kuchyni a kozmetike, vyrába sa z neho tiež klinčekovej tinktúry a oleja z klinčekov. Toto korenie s nezameniteľnou vôňou spoľahlivo osvieži ústnu dutinu a upokojí boľavé ďasná. Žuvanie sušeného klinčekov funguje preventívne proti paradentóze a zubnému kazu. Samozrejme zlepšuje i dych.

Aníz je odveká liečivka, ktorá sa vyznačuje vynikajúcim liečebným efektom. Toto korenie pôsobí dezinfekčne a antibakteriálne. Využíva sa na rad zdravotných problémov. Avšak aníz dokáže potlačiť zápach z úst. Nielen plod, ale aj ďalšie časti rastliny sa vyznačujú opojnou koreňov vôňou, v ktorej sa snúbi jemne sladké tóny sladkého drievka. Práve za týmto arómou stojí hlavná zložka zvaná anetol. Opomenúť nemožno ani oleja, bielkoviny, fytoncídy. Z usušeného anízu sa dá pripraviť lahodný nálev, ktorý sa počas dňa popíja. Veľmi časté je aj žuvanie semien anízu.

V lekárňach sa dnes bežne dajú zohnať rozmanité chlorofylové prípravky, ktoré pomáhajú likvidovať nepríjemný odér z úst. Vedľa balenie tabliet a pastiliek si ľudia môžu zakúpiť tinktúry či nápoje, ktoré sú plné chlorofylu.

Ďalšie príčiny zápachu z úst

Zápach z úst môže súvisieť aj s problémami horných dýchacích ciest. Jedná sa o najčastejšie ochorenie, ktoré sa nevyhýba žiadnej vekovej skupine. V tomto prípade zápach z úst spôsobujú výrastky na sliznici alebo chronické zápaly dutín.

Zápach z úst môžu tiež vyvolať tráviace ťažkosti. Vo väčšine prípadov ide o ochorenie hornej časti tráviaceho traktu, ktoré sa nazýva rexluxní choroba pažeráka.

Niektoré ochorenia môžu sprevádzať ťažkosti s nelibým dychom. V skratke ide o ochorenie diabetes, pečene či obličiek.

Autor: Lenka Klabochová