Burzitída

V ľudskom tele sa nachádza viac ako 150 búrz. Burzy sú malé, tekutinou naplnené tiažové vačky, ktorých úlohou je lubrikácia a zníženie trenia medzi kosťami, šľachami a úpony svalov v blízkosti kĺbov. Tým podporujú voľný a ľahký pohyb v miestach medzi týmito, ale aj inými priliehajúcimi štruktúrami.

Čo je to burzitída

Burzitída je zápal kosti a určitého kĺbu a radí sa do skupiny mimokĺbového reumatizmu. Burzitída často vzniká v dôsledku preťaženia niektorého z kĺbov. Napríklad u študentov sú to predovšetkým lakte kvôli častému opieraniu o stôl, u záhradníkov zase od kľačania na zemi alebo u tkáčov zadok od dlhého sedenia. Ide o značne bolestivú záležitosť, ktorú treba liečiť.

Typy burzitídy

Burzitída sa objavuje najčastejšie na nižšie uvedených miestach:

• Burzitída ramenného kĺbu - Tento typ burzitídy vzniká najčastejšie pri poškodení tzv. rotátorovej manžety, čo sú svalové úpony spájajúce ramennú kosť s lopatkou. Stáva sa to väčšinou pri pádoch na rameno, neustálym preťažovaním hornej končatiny alebo prudkým švihom.
• Burzitída lakťového kĺbu - Táto burzitída vzniká najčastejšie pri nadmernom preťažovaní hornej končatiny, kedy opakovane ohýbame a napriamujeme predlaktia napr. pri basketbalovom hode, golfovom či tenisovom údere a pod.
• Burzitída kolenného kĺbu - Najčastejšie vzniká pri dlhodobom kľačení na tvrdej podložke alebo ako dôsledok úderu do kolena v mieste jabĺčka. Na prednej strane kolena je potom možné nahmatať mäkkú vajcovitú hrču.
• Burzitída členka - Burzitída členka je častým problémom nielen pri nosení nevhodnej obuvi, ale môže sa objaviť aj pri športových aktivitách ako je napríklad korčuľovanie.

Príčiny

Nie všetky príčiny vzniku burzitíd sú jasné. Napriek tomu, že ochorenie postihuje nielen dospelých, ale aj deti, niektorí ľudia ním trpia oveľa viac. Toto ochorenie môže byť spôsobené zvýšenou námahou určitých partií tela, alebo tiež pri niektorých činnostiach. Ale burzitída sa nedá vždy vysvetliť len ako vplyv preťaženia, pretože u niektorých osôb vzniká oveľa rýchlejšie ako u iných.
Zriedkavejšie môže byť zápal burzy vyvolaný aj bakteriálnou infekciou, a to buď burzy samotnej, alebo susedného kĺbu. Zápaly búrz v okolí postihnutých klubov sa občas objavujú pri reumatoidnej artritíde a ako burzitída sa môže ohlásiť aj dna.
K zápalu burzy je náchylná aj päta, presnejšie Achillova šľacha. Zápal burzy v tomto mieste sa nazýva Achilloburzitída.

Príznaky burzitídy

Medzi hlavné príznaky burzitídy patrí tupá bolesť a pocit stuhnutosti v okolí kĺbu, ktorá sa väčšinou zhoršuje pri pohybe. Bolesť môže byť náhla alebo postupná. Postihnuté miesto býva začervenané, opuchnuté, bolestivé a na pohmat teplé a napäté. V ťažších prípadoch je pohyb veľmi bolestivý. Tekutinu vo vačku produkujú bunky tvoriace jeho vnútorný epitel. Táto tekutina je slamovo sfarbená a môže obsahovať aj prímes krvi, pokiaľ v dôsledku zápalu dochádza ku krvácaniu drobných ciev v stene vačku. Pri bakteriálnej infekcii obsahuje tekutina baktérie a biele krvinky a môže mať aj vyložene hnisavý vzhľad.
Chronická burzitída je spravidla následkom opakujúcich sa akútnych zápalov či preťaženia. Väčšinou je mierne bolestivá alebo sa prejaví po preťažení a námahe ako bezbolestný opuch.

Diagnostika

Diagnózu stanovuje ortopéd na základe ťažkostí pacienta a fyzikálneho vyšetrenia pohmatom. Hĺbkový zápal burzy je možné zistiť pomocou ultrazvuku, ktorý na dolnej končatine môže vylúčiť aj hlbokú žilovú trombózu. Zapálený vačok je tiež možné nabodnúť sterilnou ihlou a získanú tekutinu potom odoslať na vyšetrenie do mikrobiologického laboratória.

Liečba

Základná liečba spočíva najmä v režimových opatreniach, ako je kľudový režim a znehybnenie postihnutého kĺbu s prikladaním ľadových obkladov. Potrebné je tiež užívanie nesteroidných antireumatík uľavujúcich od bolesti a potláčajúcich zápal. Vďaka správnej liečbe vymiznú bolesti počas niekoľkých týždňov, avšak opakujúce sa prepuknutia burzitídy sú celkom bežné. Chirurgické riešenie je nutné v prípade zlyhania konzervatívnej liečby.

Prevencia

Hoci sa nedá zabrániť všetkým typom burzitídy, môžete znížiť riziko a závažnosť jej vzniku zmenou spôsobu, akým vykonávate niektoré úlohy, ako napríklad:

• Používanie kľačiacich podložiek - Ak vaša záľuba alebo práca vyžaduje dlhé kľačanie, používajte nejaký typ podložky na kľačanie, aby ste zmiernili tlak na kolená.
• Nosenie ťažkých vecí. Nosenie ťažkých bremien totiž vyvoláva záťaž na burzách v ramenách. Namiesto toho použite nejaký vozík alebo kočík.
• Zdvíhajte sa správne. Pri zdvíhaní ohýbajte kolená. Pokiaľ tak neurobíte, dôjde k zvýšeniu napätia na burze v bedrách.
• Robte často prestávky. Odpočívajte alebo striedajte pravidelne činnosti.
• Udržujte si zdravú hmotnosť. Nadváha je príčinou väčšieho tlaku na kĺby.
• Cvičte rozumne. Posilňovanie svalov môže prispieť k ochrane postihnutého kĺbu.

Pred náročnými aktivitami sa zahrievajte a naťahujte. Tým chránite vaše kĺby pred zranením.

 

Autor: Lenka Klabochová