Kosti

Kosť (latinsky os) je tvrdé spojivové tkanivo, ktoré chráni vnútorné orgány a súčasne je mechanickou oporou tela. Tvorí vnútornú konštrukciu, na ktorej sú uchytené svaly a šľachy.

Pravá kosť je tvorená kostnom tkanivom, a nachádza sa iba u vyšších stavovcov, obojživelníkov, vtákov, cicavcov, plazov a u niektorých druhov rýb.

Komplex všetkých kostí v tele sa nazýva kostra, pričom kostra dospelého človeka má zhruba 209 až 214 kostí. Kostra a kosti spoločne so svaly umožňuje pohyb a plní aj mnoho iných funkcií. Po celý život prebieha v kostiach látková premena (metabolizmus) a sú miestom, kde je uložená kostná dreň a zásobárňou vápnika.

Kosti a kostné tkanivo

Podľa tvaru delíme kosti na:

• kosti dlhé (kľúčná kosť, ramenná, vretenná, lakťová, stehenná, lýtková a holenná)
• kosti krátke (napr. stavce alebo zápästné kostičky)
• kosti ploché (lopatky, lebka, rebrá, hrudná kosť, panva)

Uprostred kosti sa nachádza dreňová dutina vyplnená kostnou dreňou. Na povrchu je kosť obalená okosticou (periost), čo je väzivové tkanivo. Okostice má ochrannú, kosťotvotnú a vyživovaciu úlohu. V dutine dlhých kostí sa nachádza prevažne žltá kostná dreň a v plochých kostiach predovšetkým červená kostná dreň.

Kostná dreň

Kostná dreň je rôsolovité mäkké tkanivo tvoriaci dôležitú zložku kosti.

Rozlišujeme tri typy kostnej drene:

• Červenou - tu sú uložené kmeňové bunky, z ktorých sa vytvárajú všetky základné typy bielych a červených krviniek, kostných buniek, krvných doštičiek a vlásočníc (sieť vlákien s krvnými cievami), do ktorých sa novovzniknutej bunky uvoľňujú.
• Žltú - tento druh drene nahrádza počas života postupne červenú a je tvorená tukovým väzivom.
• Šedú - šedá dreň je degradovaná kostná dreň, ktorá sa vyskytuje u starých alebo podvyživených ľudí.U detí sa červená kostná dreň nachádza vo všetkých kostiach a neskôr ju nahrádza žltá kostnej dreni. Tá pretrváva len v plochých kostiach, rebrách, v hrudnej kosti, kostiach lebečných, v panve a stehennej kosti.

Kostné bunky

Kostné bunky rozdeľujeme na:

• Osteoklasty - hlavnou funkciou týchto buniek je odbúravanie kosti.
• Osteoblasty - tvoria súvislú vrstvu povrchu kosti. Niektoré počas rastu kosti zarastajú do kosti a pretvárajú sa na osteocyty.
• Osteocyty - bunky nachádzajúce sa priamo vo vnútri kosti.

Stavba kostného tkaniva

Kosť je tvorená vláknitú (fibrilárnú) kostí a kostí lamelárnú (vrstevnatú). Povrch kosti tvorí okostice. Fibrilárna kosť je zložená z vlákien a v dospelosti tvorí len niektoré výbežky, hrbolčeky a drsnatiny, na ktoré sú prichytené svaly.

Základom prevažnej časti kostry je kosť lamelárná, ktorá je tvorená:

• z 80% pevnou plášťovú častí kompaktnej kosti (kompakta). Jej hlavnou funkciou je odolať ťahu a tlaku.
• z 20% hubovitú kostí (spongiózou), ktorá je tvorená trámcami (trabekulami). Jej úlohou je prenos tlaku na kompaktnú kosť. Prebieha v nej remodelácia a látková výmena

Kostný metabolizmus - novotvorba a odbúravanie kosti

Každá kosť v tele sa neustále prestavuje (remodeluje), a síce vďaka kostnému metabolizmu. Ide o zložitý proces, pri ktorom sa štiepia opotrebované a staré zložky kosti a vytvárajú sa zložky nové. Celý dej je rovnovážny a jeho eventuálná odchýlka vedie k rôznym poškodením kostí.

Prestavba kosti

Proces prestavby kosti je stálou súčasťou životného cyklu každej kosti. V dospelom organizme je v "kľudovom stave" približne 80% špongióznej a 95% kompaktnej kosti a zvyšok sa prestavuje za pomoci dvoch súbežne prebiehajúcich procesov - kostnej novotvorby a kostného odbúravania. Na tejto remodelácii kostí sa zúčastňuje niekoľko typov buniek, predovšetkým ale osteoblasty a osteoklasty .