Encefalitída

Encefalitída je zápal mozgu vzniknutý hlavne ako následok vírusovej infekcie. Môže však byť spôsobený aj inými patogénmi - baktériami, parazitmi atď Je časté, že zápal mozgu nie je izolovaný len na mozgové tkanivo, ale sú postihnuté aj mozgové plienky, tu sa potom jednej o meningoencefalitídu.

Encefalitídy delíme na primárne a sekundárne:

•      primárne

     Tu sú pôvodcami encefalitída tzv neurotropnú vírusy, ktorých rezervoárom sú hlavne zvieratá. Dochádza pri nej k poškodeniu neurónov. Pôvodcom tejto encefalitídy je napr vírus besnoty.

 

•      sekundárne

     Jedná sa o zápal mozgu, ktorý sa rozvíja ako súčasť základného ochorenia. Aj tu sa uplatňujú vírusy, sú to napr herpesvírusom, rikettsie, parazity, baktérie ai

Vírusové encefalitídy

Vírusovej encefalitídy majú niekoľko typických znakov, sú nimi opuch a prekrvenie mozgového tkaniva, okolo ciev sa hromadia bunky imunitného systému. Dochádza k poškodeniu neurónov a tvorbe mikrogliových uzlíkov, zjazvenie tkaniva.

Medzi najčastejšie vírusovej encefalitídy radíme:

Kliešťovú encefalitídu, kedy je flavivirus prenášaný kliešťom a rezervoárom vírusu sú hlodavce.

Encefalitídu u besnoty, ktorá je spôsobená lyssavirem. Prenos sa deje slinami pri uhryznutí nakazeným zvieraťom. Príznaky sa objavujú po 3-8 týždňoch. Je typická tým, že sa v neurónoch tvoria tzv Negriho telieska, v ktorých sa nachádzajú vírusovej partikule.

Detskú obrnu, ktorá je spôsobená vírusom, je taktiež spojená s postihnutím mozgového tkaniva, hlavne jej šedej hmoty.

Herpetické encefalitídu je výsledkom infekcie herpes simplex vírusu typu 1 aj 2. U detí sa častejšie stretávame s HSV2 čoby vyvolávateľom encefalitídy, u dospelých naopak. Vírus spôsobuje nekrózu neurónov hlavne v spánkovom a čelnom laloku.

Encefalitídu pri AIDS, aj vírus HIV môže infikovať mozgové tkanivo. Choroba môže prebiehať pod obrazom subakútnej encefalitídy, ale aj meningitídy.

Cytomegalovírusová encefalitídu sa najviac vyskytuje u novorodených detí au ľudí s nedostatočnou funkciou imunitného systému.

Pomalé vírusové encefalitídy sú encefalitídy, kedy dochádza k ich pomalej progresii s rôzne dlho dobou "pokoja". Do tejto kategórie patria klinické jednotky:

• subakútnej sklerotizujúca osýpková panencefalitída vyskytujúce sa u detí a mladistvých. Táto infekcia sa končí smrťou v priebehu niekoľkých mesiacov až dvoch rokov.
• progresívne rubeolová panencefalitída - je veľmi vzácna, môže sa prejaviť aj za mnoho rokov po infekcie.

Nevírusové encefalitídy

Rickettsiové encefalitídy - infekcia je spôsobená patogénom Rickettsia prowazeki. Prenášačom infekcie je voš. Encefalitída je v tomto prípade súčasťou celkovej infekcie, kedy bývajú postihnuté výstelky ciev, dochádza k vzniku trombov a nedokrvenie tkanív.

Mykotické encefalitídy postihujú prevažne ľudí s imunodeficienciou. Najčastejším pôvodcom sú Candida albicans, Cryptococcus neoformans, Aspergillus fumigatus. V mozgovom tkanive vznikajú tromby, infarkty aj hnisavé abscesy.

Amébovej encefalitídy, ktorá vzniká pri rozsieva infekciu napr z kožných ložísk či ložísk v pľúcach.

Prionovej encefalopatia sú charakterizované hubovitú degeneráciou neurónov spojená s demenciou. Jedná sa o klinickú jednotku známu ako Subakútna spongiformnej ecefalopatie Jakobova-CREUTZFELDT (JCD)

Príznaky encefalitídy

Hoci môžu mať encefalitídy rôzny pôvod, ich príznaky môžu byť zhodné.

Ľahšie prípady obzvlášť potom vírusových encefalitíde sa môžu prejaviť v podobe bolestí hlavy rôznej intenzity, svetloplachosti, horúčky, bolestivosti svalov a kĺbov, únavou a slabosťou, nevoľnosti a zvracanie.

Závažnejšie infekcie potom vyžadujú nemocničnú starostlivosť a sú sprevádzané silnými bolesťami hlavy, horúčkou, poruchou vedomia, zmätenosťou, halucináciami, zmenami osobnosti, záchvaty, kŕčmi, stratou citlivosti, ochrnutím, výraznou svalovou slabosťou, dvojitým videním, problémy s rečou, sluchom, alebo stratou vedomia .

U novorodencov až po malé deti môžu byť príznaky v podobe vypouknutí mäkkých častí lebky - Fontanel, nevoľnosť so zvracaním, neutíchajúci plač, horúčky, stuhnutosť, nechutenstvo ai.

Diagnóza encefalitídy

Najdôležitejším vyšetrením odhaľujúcim infekcie nervového tkaniva je lumbálna punkcia s odberom likvoru a jeho následným rozborom. Jedná sa o vyšetrenie mikroskopické, sérologické, biochemické, vykonáva sa tiež PCR na odhalenie vyvolávajúceho patogénu, prítomnosť imunitných buniek, zvýšenú hladinu bielkovín a glukózy.

Okrem tohto vyšetrenia sa vykonáva tiež CT mozgu.

Liečba

Liečba encefalitídy sa opiera hlavne o symptómy, tj sú nasadzované preparáty tlmiace príznaky. Na horúčku antipyretiká, pri záchvatoch antikonvulzíva, mnohokrát je nutné riešiť opuch mozgu.

Je tiež možnosť podať liečbu ničiace vyvolávajúceho patogénu, napr antivirotiká, antimykotiká.
prognóza

Prognóza sa odvíja od druhu a tiaže encefalitídy. Mnohé nezanechávajú žiadne trvalé následky, ale u ťažkých foriem môže choroba zanechať stopy v podobe ťažkostí so spánkom, sústredenosťou, koordináciou pohybu, neurodegeneratívnych zmien, demencie, rôznych obrna ai.

Autor: Drahomíra Holmannová