Hypertenzia

Za arteriálnej hypertenzii označujeme stav opakovaného alebo pretrvávajúce zvýšenie hodnôt krvného tlaku nad 140 / 90 minimálne pri dvoch návštevách. Hypertenzia je choroba plazivá, nebolestivá, ale potenciálne smrtiace a jej výskyt v populácii rastie. Odhaduje sa, že v SR je až 35 % dospelých medzi 25-64 rokmi, ktorí trpia hypertenziou. Výskyt hypertenzie sa zvyšuje s vekom, s ním aj riziko srdcovo cievnych a mozgových príhod.

Charakteristika a príznaky

Podľa výšky nameraného tlaku ju delíme do niekoľkých skupín podľa WHO, svetovej zdravotníckej organizácie.

Kategórie Systolický krvný tlak ( mmHg ) Diastolický krvný tlak ( mmHg ) Optimálny < 120 < 80 Normálny < 130 < 85 Vyššia - normálny 130-139 85-89 Hypertenzia I.st. ( mierna ) 140-159 90-99 Hypertenzia II.st. ( stredná ) 160-179 100-109 Hypertenzia III.st. ( ťažká ) ≥ 180 ≥ 110 Izolovaná systolická hypertenzia ( I.st. ) 140-159 < 90 Izolovaná systolická hypertenzia ( II.st. ) ≥ 160 < 90
Izolovaná systolická hypertenzia ( II.st. )

Nebezpečenstvom hypertenzia je, že aj pri vysokých hodnotách krvného tlaku môže dlho dobu prebiehať bezpríznakovo, bezstarostne a prejaví sa až komplikáciou, ktorá môže byť smrteľná - akútny infarkt myokardu, mozgová príhoda či prasknutie aorty. S arteriálnou hypertenziou sú spojené jednak nešpecifické príznaky, tj také, ktoré môžu sprevádzať aj iné choroby, a jednak príznaky špecifické, tj typické pre hypertenziu.

Medzi nešpecifické príznaky patria bolesti a točenie hlavy, hučanie v ušiach, nepríjemný pocit až bolesť na hrudníku, krvácanie z nosa ( epistaxa ) ai

K špecifickým príznakom sa radí srdcové ťažkosti, pretože sú to práve cievy, ktoré sú hypertenziou postihnutých. Vysoký tlak krvi, ktorý nimi preteká, narušuje a oslabuje cievnu stenu, čo uľahčuje rozvoj aterosklerózy a možnosť prasknutie. Navyše vysoký krvný tlak kladie väčšiu záťaž na srdce, ktoré musí vynaložiť väčšie úsilie - musí pumpovať proti tomuto tlaku, aby zásobili krvou celý organizmus. Môže teda dochádzať ku zhrubnutie stien srdca a jeho zväčšovanie. Bývajú poruchy srdcového rytmu - arytmia, ktoré sú citeľné ako búšenie srdca. Vysoký krvný tlak sa môže prejaviť aj ako dýchavičnosť pri hromadenie tekutiny v pľúcach. Pri dlhodobej hypertenzia sa tiež prejavuje poškodením orgánov nedostatočnou zásobou kyslíka. Týka sa to srdce, ale aj obličiek alebo sietnice a mozgu. Ďalším prejavom môže byť ischemická choroba dolných končatín.

Podľa vyššie uvedených komplikácií môžeme klasifikovať hypertenzii :

• I. štádium - jednoduché zvýšenie TK bez orgánových organických zmien
• II. štádium - prítomnosť orgánových zmien bez poruchy ich funkcie
• III. štádium - ťažšie orgánové zmeny so zlyhávaním ich funkcie
• IV. štádium - malígny hypertenzia s neuroretinopatií a ďalšími ťažkými orgánovými poruchami

Hypertenzia - príčiny

Hypertenzná choroba môžeme podľa príčin jej vzniku deliť do dvoch skupín. 90 % tvoria tzv esenciálna alebo primárnej hypertenzie, u ktorých je príčina neznáma, iba 10 % tvorí sekundárna hypertenzia, u ktorých je krvný tlak zvýšený v dôsledku poškodenia niektorého orgánu.

Esenciálna hypertenzia
Nie je objasnené, ako tento typ vysokého krvného tlaku vzniká. Existujú však teórie, ktoré sa ho snažia objasniť. Jednou z nich je tzv hemodynamická hypotéza, ktorá pracuje s myšlienkou, že sa jedná o dôsledok zvýšeného objemu cirkulujúcej tekutiny. Druhou hypotézou je vazokonstrikčný, ktorá predpokladá, že sa na periférii zvyšuje cievnej rezistencie - je kladený väčší odpor pri prietoku krvi.

Sekundárna hypertenzia
Tu je jasne známa príčina vzniku vysokého krvného tlaku. Toto zvýšenie môže byť dôsledkom ochorenia obličiek, zúženie tepien u aterosklerózy a zvýšeného cholesterolu, poškodenie tepien u diabetu, ale aj ochorením nadobličiek, štítnej žľazy, ktoré vylučujú hormóny zodpovedné za reguláciu vodného hospodárstva a krvného tlaku. Výnimkou nebýva zvýšenie krvného tlaku v priebehu tehotenstva.

Rizikovými faktormi pre vznik hypertenzie

Medzi rizikové faktory vzniku vysokého krvného tlaku sú :

• vek - so vzrastajúcim vekom pribúda chorých
• pohlavia - ženy sú v plodnom období chránenej svojimi pohlavnými hormónmi
• dedičnosť - ak sa v rodine vyskytuje hypertenzia
• vysoký prísun soli - zadržiava tekutiny v tele a zvyšuje objem cirkulujúcej tekutiny v cievach
• telesná hmotnosť
• diabetes - poškodzuje cievy
• vysoká hladina tukov - cholesterolu
• príjem alkoholu
• fajčenie
• stres ai

Správne meranie krvného tlaku

Postup pri meraní krvného tlaku je dôležitý a má tieto pravidlá.
V lekárskych podmienkach je lepšie používať ortuťový tlakomer, v domácich potom samozrejme digitálny, dobre kalibrovaný. Najmenej presné sú tlakomery na prst a zápäsťový. Tu je potom lepšie urobiť priemer z až piatich po sebe idúcich meraní. Nemožno podceniť ani správnu veľkosť manžety. Tá by mala byť 12-15 cm široká u obvodu paže 33-41, ak je obvod paže väčšia, volí sa manžeta 18 cm.
Pacient má byť minimálne 10 minút v pokoji, bez záťaže. Tlak meriame u sediaceho pacienta, ktorý má ruku položenú na podložku vo výške srdca. Ak je zistený vysoký krvný tlak, je vhodné opakovať meranie aj na druhej končatine.
Pri meraní tlaku v ordinácii lekára je nutné brať do úvahy tzv syndróm bieleho plášťa, kedy pacientovi v strese z nemocničného prostredia vzrastajú hodnoty krvného tlaku.
V niektorých prípadoch je vhodné tzv ambulantné monitorovanie krvného tlaku a pulzu pomocou prístroja, ktorý umožňuje získať prehľad o správaní krvného tlaku pri bežnom živote chorých. Najčastejšie sa využíva v prípade nesúvislej krvného tlaku, alebo keď sú hodnoty namerané v ordinácii a v domácom prostredí veľmi rozdielne, ďalej u kolapsových stavov a hypertenzných stavov, ktoré nereagujú adekvátne na liečbu.

Ďalšie vyšetrenie u hypertenzie

Sem patrí ďalšie vyšetrenia okrem meranie krvného tlaku, ktorá sa rutinne vykonávajú. Jedná sa o starostlivé odobratie anamnézy, EKG, UZ srdce, krvné odbery na hladiny sodíka, draslíka, kreatinínu, krvného cukru a cholesterolu, triglyceridov, hemoglobínu, hematokritu a kyseliny močovej. Vyšetruje sa aj moč na prítomnosť napr bielkovín a sediment. Aj funkcie obličiek - klírens kreatinínu. Dôležité je tiež vyšetrenie očného pozadia. Ďalšími môže byť röntgen hrudníka ai
V prípade podozrenia na sekundárnu hypertenziu volíme cielená vyšetrenie na poškodený orgán - môže sa jednať o CT či MRI nadobličiek, UZ obličiek atď

Liečba

Cieľom liečby je tlak znížiť a udržať v hodnotách pre normálny krvný tlak, čím sa zníži riziko rozvoja poškodenia ďalších orgánov.
Je dôležitá samokontrola krvného tlaku v domácich podmienkach.
Liečba môže byť nefarmakologické, farmakologická alebo kombinácia oboch.

Nefarmakologická liečba hypertenzie :

• Zníženie telesnej hmotnosti
• Zníženie prísunu soli
• Zníženie konzumácie živočíšnych tukov, a tým zmenšenie rizika rozvoja aterosklerózy
• Zníženie konzumácie alkoholu
• Zanechania fajčenia
• Zvýšenie fyzickej aktivity adekvátne svojmu stavu - doporučované sú aeróbne aktivity 3 - 4x týždenne aspoň 30-45 minút
• Obmedzenia liekov, ktoré zvyšujú krvný tlak - hormonálna antikoncepcia, niektoré protizápalové lieky ai
• Kompenzácia diabetu
• Klimatoterapia - kúpeľné pobyty

Farmakologická liečba

Ak nevedú režimové opatrenia k normalizácii krvného tlaku, alebo je krvný tlak natoľko vysoký nad 180 / 110 začína sa farmakologická liečba.
Je dôležité normalizovať nielen krvný tlak, ale aj pri farmakoterapii dbať režimových odporúčania.
K ovplyvneniu krvného tlaku existuje veľké množstvo liekov. Môžeme menovať napr ACE inhibítory, kalciové blokátory, beta-blokátory, diuretiká, vazodilatanciá...
Môžu sa používať v monoterapii, tj podáva sa jeden liek z vybranej skupiny, alebo v kombináciách, ak monoterapia nie je účinná. Najčastejšie sú to dvoj a troj kombinácie liekov z uvedených liekových skupín.

Prognóza

Pokiaľ dôjde k správnej kompenzáciu hypertenzie, je prognóza veľmi dobrá a nedochádza ku skráteniu dĺžky života alebo zhoršenie kvality života. Je však dôležité dbať odporúčania ohľadom režimových opatrení a užívať predpísané lieky. V prípade nedostatočnej kompenzácie dochádza k už spomínaným komplikáciám, ktoré nielen zhorší kvalitu života, ale môžu ho aj skrátiť.

Autor: Drahomíra Holmannová