Tuberkulóza

Tuberkulóze (TBC) patrí medzi infekčné ochorenia. Bola popísaná už v antických dobách - Starom Grécku i Rímu. Jej pôvodcom je mycobacterií tuberculosis. Cez všetky snahy zdravotníkov o jej vymícení je stále veľkou hrozbou. Podľa údajov svetovej zdravotníckej organizácie je nakazených mykobaktérií tuberculosis približne 1,7 miliardy ľudí a asi u 10% z nich dôjde k rozvoju choroby. Každoročne zomrú vo svete asi dva milióny ľudí na tuberkulózu. V našej republike býva hlásených cca 1000 nových prípadov a recidív ročne z toho časť asi 15% tvoria cudzinci.

Choroba je mnohokrát považovaná za sociálnu chorobu, ale aj ľudia dobre situovaní sa môžu nakaziť. Riziko nákazy tuberkulózou vzrastá u ľudí s narušenou imunitou.
Baktérie sa šíri kvapôčkovou cestou. Zdrojom je nakazený človek.

Pôvodcu ochorenia TBC

Pôvodcom je mycobacterium tuberculosis, ktoré v roku 1882 objavil a popísal Robert Koch a v roku 1905 za svoj ​​objav dostal Nobelovu cenu. Jedná sa o aeróbnej acidorezistentné, alkoholorezistentní, alkalorezistentní tyčku - bacil. Je teda vysoko odolná proti dezinfekciu aj vyschnutiu. Vo vysušenom stave môže prežiť aj 3 týždne. Podobne tak v tele nakazeného dokáže prebývať dlho nepoznaná v dormatntním,, spiacom "stave. Prenos sa deje inhalačnou cestou v 80-90%, je možný aj priamym dotykom alebo spoločne so stravou. Mykobakterium vyvoláva špecifický tzv granulomatózna zápal.

Nákaza tuberkulózou

Rozlišujú sa rôzne formy tuberkulózy.

Prvý z nich je primárna tuberkulóza, označovaná tiež ako detský typ, ktorý vzniká pri prvom stretnutí organizmu s mykobaktérií. Bacil sa dostáva do pľúc, kde dôjde k jeho rozmnoženiu a vyvolá tak lokálnu zápalovú reakciu. Nezostáva však iba v pľúcach, ale šíri sa aj do lymfatických uzlín a vytvára sa tak tzv primárnej tuberkulózne komplex. Až v 90% prípadov dôjde k samovoľnému vyhojeniu tuberkulóznych ložísk. Ložisko býva Zapuzdrenej väzivom, potom aj kolagénom a ďalšou fázou kalcifikujú. Vznikajú tuberkulózne kaverny. Takéto ložisko sa môže stať zdrojom reinfekcie, ak dôjde k oslabeniu organizmu.

U nevyhojení primárneho komplexu sa môže infekcia šíriť ďalej do tela cez lymfatické cesty alebo krvou.

Postprimárna - sekundárne tuberkulóza sa objavuje u ľudí, ktorí už niekedy boli infikovanie mykobaktérie - dochádza k reaktivácii zapuzdrené mykobakteriózy alebo k reinfekcii z vonku. Najčastejšie sú opäť postihnuté pľúca. Na röntgenových snímkach sa choroba prejavuje ako pľúcne infiltráty, ktorý po čase prepadá kazeózna,, syrové "nekróze, tj dochádza k rozpadu tkaniva a môže dôjsť k rozsevu tuberkulózy. Môže sa šíriť do okolia - vykašliavaním, prehĺtaním, lymfatickými cestami a krvou po tele.

Aj tu môže dôjsť k vyhojeniu, ktoré sa prejavuje zmnožením kolagénového väziva, jazvením a vznikom fibrózy v pľúcach.

V prípade primárnej i sekundárnej infekcie sa pri šírení mykobaktérií po tele môže bacil dostať aj do pečene, sleziny, mozgu - na meningov, do kostí, obličiek alebo nadobličiek, do čreva, kože, genitálií, kde vyvolá zápalovú odozvu s poškodením tkaniva. V prípade, že je infekcia akútny, sa jedná o tzv miliárnej tuberkulózu, ktorá má výrazné klinické prejavy.

Klinický obraz

Primárna infekcia často prebieha bezpríznakovo alebo sa prejaví vyššími teplotami, únavou a nechutenstvom.

Sekundárny tuberkulóza môže taktiež prebiehať bez príznakov, ale častejšie sa prejavuje najprv pomalými necharakteristickými príznaky. Skôr pripomína virózu či chrípku. Je prítomná únava, nechutenstvo, chudnutie, zvýšené teploty, nočné potenie, sprvu suchý, neskôr vlhký kašeľ s vykašliavaním, veľakrát aj krvavého spúta.

V prípade miliárnej tuberkulózy sú prítomné výrazné príznaky. Miliárnej forma je sprevádzaná sepsou, dýchavičnosťou, nedostatočným okysličením tkanív, zrýchlenou srdcovou činnosťou, vysokými teplotami, ak sú zasiahnuté meningov, sú prítomné neurologické príznaky ako silné bolesti hlavy, malátnosť, atď.

Diagnostika

Mykobakterium je možné izolovať priamo z ložísk v tkanivách, zo spúta, výteru ai Následne je možné vzorku zafarbiť špeciálnym farbením podľa Ziehl-Neelsema, ktoré baktérie preukáže, či sa vzorka kultivuje. Odpočíta sa po 3, 6 a 9 týždňoch, aby sme mohli povedať, že je výsledok negatívny, nesmie narásť na živných pôdach kolónie baktérií ani po 12 týždňoch.
Novšie metódou je použitie polymerázová reťazovej reakcie - PCR, ktorá objavuje špecifické sekvencie DNA mykobaktérie. Sprievodnými vyšetreniami sú aj RTG, ktoré odhalia typické tiene v pľúcach, kaverny atď

Vykonáva sa tiež Mantoux II test, ktorý je u tuberkulózy pozitívny - po vpichu tuberkulínu do kože sa objaví do 72 hodín viac ako 6 milimetrová kožné reakcie.

Liečba tuberkulózy

Nebezpečenstvom u tuberkulózy, rovnako ako u ostatných baktérií, je vzrastajúca rezistencia na antibiotiká. U liečby tuberkulózy je nutné počítať s tým, že sa v tele nachádzajú baktérie v rôznom štádiu rastu. Je teda nutné použiť antibiotiká, ktoré zasiahnu všetky formy.

sú tu

• baktérie aktívne rastúce v dobre okysličených tkanivách,
• baktérie pomaly alebo prerušovane rastúce v oblastiach TBC lézií,
• baktérie prežívajúce v oblastiach s nízkym obsahom kyslíka, v miestach zápalu a v makrofágoch,
• baktérie prežívajúce v dormantním stave v miestach bez prístupu kyslíka.

Podľa štandardizovaného protokolu sú zostavené kombinácie antibiotík, ktoré sú chorým s tuberkulózou podávaná.

Jednej sa o antibiotiká

• baktericídne, ktorá usmrcujú baktérie v štádiu delenia - množenie (Nidrazid, rifampicín, streptomycín),
• bakteriostatické, ktoré množeniu baktérií, ale nezabíja je (ethambutol),
• sa,, sterilizačnom "účinkom, ktoré zabíjajú perzistujúca baktérie (pyrazínamid, rifampicín).

Používané antibiotiká so sebou nesú mnohé nežiaduce účinky - nevoľnosti, vracanie, bývajú toxická pre pečeň či obličky, môže dôjsť k narušeniu krvotvorby ai
Liečba prebieha kombináciou 3 alebo viac liekov. V prvej fáze je pacient hospitalizovaný, najmenej dva mesiace, neskôr je prepustený do domácej starostlivosti a dochádza do nemocnice, ale pokračuje v užívaní antibiotík po dobu cca ďalších 4 mesiacov. Minimálna doba liečby je 6 mesiacov.

Prevencia

Ako prevencia slúži očkovanie, ktoré sa vykonáva už v dojčenskom veku. Používa sa živá oslabená vakcína. Ak je očkovanie úspešné, objaví sa v mieste vpichu drobné zdurenie a začervenanie. V súčasnej dobe sa neočkuje plošne.

Komplikácie a prognóza

Najčastejšími komplikáciami pľúcne formy sú hemoptýza - vykašliavanie krvi, empyém - hnis v hrudnej dutine, bronchiektázie, aspergilová infekcia, zápal pohrudnice, u mimopľúcna tuberkulózy potom napr osteomyelitídy, meningitídy, zlyhanie nadobličiek.

U liečeného ochorenia, kedy nie sú baktérie rezistentné na antituberkulotiká, je prognóza dobrá a dochádza k plnému vyliečenie, u rezistentných a neliečených foriem môže dôjsť až k úmrtiu.

Autor: Drahomíra Holmannová