Žihľavka

Žihľavku (urtikária) radíme medzi časté dermatózy. Často sa nezistí jej príčina. Chronická žihľavka máva dopady na kvalitu života postihnutého.

Vzhľad

Žihľavka je charakterizovaná výsevom svrbivých púčikov, ktoré rýchlo vznikajú a hojí sa bez následkov.

Výskyt v populácii

Odhaduje sa, že až 20-30 % ľudí mala v živote aspoň jeden výsev žihľavky. Pravidelné príznaky potom máva cca 1-6 % populácie. Medzi najčastejšie postihnuté patrí dospievajúci a mladí dospelí.

Vznik

Spoločným menovateľom žihľaviek je tzv degranulácie mastocytov, tkanivových žírnych buniek a krvných bazofilov. To znamená, že sú tieto imunitné bunky aktivované a uvoľní nitrobunkové granula, v ktorých sa nachádzajú biologicky aktívne pôsobiace zložky v podobe vazoaktívnych látok - látok ovplyvňujúcich priesvit ciev a ovplyvňujúce ďalšie bunky imunitný i telesnej. Sú to napríklad - histamín, prostaglandín D2, leukotriény, heparín, cytokíny, enzýmy - tryptázy.

Po tejto degranuláciu dochádza k rozšíreniu ciev a začervenanie, je tiež zvýšená priepustnosť ciev, čo vyústi v rozvoj edému - opuchu v škáre, ten nadobúda vyvýšeného tvaru a formuje sa do typického výhonku. Obraz žihľavky potom ďalej modulujú ďalšie aktivované bunky, ktoré sa podieľajú na rozvoji zápalu a klinickom obraze žihľavky.
Degranuláciu mastocytov a uvoľnenie histamínu a iných bioaktívnych látok u žihľavky môže vyvolať mnoho stimulov - fyzikálne, imunitný, neuropeptidové ai

Prejavy

Žihľavka je sprevádzaná svrbením ostro ohraničených, edematóznych, plochých púčikov. Majú ružovú farbu, na okrajoch sú začervenané. Ich veľkosť je kolísavá. Môžeme nájsť drobné samostatné mikropapulky, ale aj rozsiahle plochy postihnuté výsevom žihľavky (urtikária gigantea / geographica). V prípade, že dochádza k výraznejšiemu úniku tekutín z ciev do škáry, ktoré je sprevádzané trením, môžu vzniknúť pľuzgieriky (urtikária bullosa, vesiculosa), v ktorých môže byť i prímes krvi, potom sa jedná o hemoragickú formu žihľavky.

Žihľavka sa vysievajú veľmi rýchlo, počas minút. Väčšinou mizne v priebehu 24 po výseve, kedy sa ale samozrejme môžu vysiať nové.

Svrbenie je najintenzívnejšia v dobe vzniku púčikov

Ak vyrážka pretrváva dlhšie, je nutné zvážiť inú príčinu ako je uvoľnenie histamínu.

Žihľavka však tiež môže byť sprevádzaná reakciou slizníc napr dýchacích ciest, teplotou, opuchom kĺbov, nevoľnosťou, môže dôjsť aj k anafylaktický šok. Samostatnou jednotkou je potom angioedém.

Druhy žihľavky

Žihľavku môžeme deliť podľa mnohých hľadísk, najznámejší je podľa doby trvania :

• Akútna žihľavka (urtikária acuta). Táto je typická náhlym výsevom púčikov, celá reakcia odoznie do 6 týždňov. Tu sa jedná najčastejšie o alergickú reakciu na podklade existujúcich IgE.
• Akútna vracajúci sa žihľavka (urtikária acuta intermitens) - táto forma žihľavky je charakterizovaná rôzne dlho trvajúcimi výsevy, ktoré sa opakujú a ich výskyt je dlhšia ako 6 týždňov. Aj tu sa jedná o alergickú reakciu, často u neodhaleného alergénu, ktorému je pacient vystavený.
• Chronická - dlhotrvajúci žihľavka (urtikária chronica). Táto pruritická forma je popisovaná ako opakujúce sa či nemizejícími výsevy. Môže pretrvávať aj roky. Chronická žihľavka vzniká na podklade akútnej žihľavky. Vyvolávajúca príčina nie je známa a odoláva odhalenie - môže sa jednať o potravinové alergény, skrytú bakteriálnej infekcii, vznik autoprotilátok proti receptorom na mastocytov a bazofiloch ai Táto forma je často spojená s inými chorobami - reumatoidnou artritídou, cukrovkou ai

Ďalšie delenie môže byť podľa vyvolávajúcej príčiny :

Imunopatologickej

V ich rozvoju hrá úlohu imunitný systém. Patrí sem veľké množstvo chronických a idiopatických (neznámeho pôvodu) žihľaviek.

Jednou z možných príčin je prítomnosť autoprotilátok proti receptorom na žírnych bunkách a bazofiloch, či sú prítomné protilátky proti imunoglobulínu E (IgE). Tento druh žihľavky sa nazýva autoimunitné. Je časté, že je sprevádzaná ďalšími autoprotilátkami, teda aj autoimunitnými chorobami - zápaly štítnej žľazy atď

Alergické urtikária sú také, ktoré sú vyvolané prítomnosťou IgE proti alergénu - jedná sa o potravinové a liekové alergény, hmyzie jed, kontaktné alergény - kontaktná žihľavka (urtikária Contacta), vzniká v mieste kontaktu s kontaktným alergénom napr - latex, zvieracia srsť.

Imunokomplexové urtikária sú charakterizované tvorbou komplexu alergén / protilátka. Doprovázívá infekčné procesy, napr hepatitídy, EBV, boreliovou, mykoplazmovej infekcii.

Neimunologickej

Môžu byť vyvolané inými mechanizmami než aktiváciou imunitného systému. V hre sú fyzikálne faktory, lieky, potravinové aditíva, potrava spôsobujúce uvoľnenie histamínu či potraviny obsahujúce samy o sebe histamín ai

Potraviny obsahujúce histamín a iné vazoaktívna látky : jahody, morské ryby, niektoré druhy syrov, salámy, šunka, párky, špenát, kukurica, kyslá kapusta, feferónky, paradajky, grepy, vlašské orechy, ananás, avokádo, figy, červené víno ​​, pivo hľa.

Potraviny obsahujúce histaminoliberátory tj látky podporujúce uvoľnenie histamínu : jahody, paradajky, vína, destiláty, bravčové mäso, kôrovce, vaječný bielok, kakao, špenát, ananás. Medzi lieky patria morfín, niektoré anestetiká, chinín, tiamín, dextrán, jódové kontrastné látky obsahujúce ai

Medzi fyzikálne urtikária patrí napríklad

• Chladová žihľavka (urtikária frigore), ktorá môže byť nebezpečnou a môže končiť anafylaktickým šokom. Objavuje sa pri kúpaní v studenej vode, kedy sa príde k výsevu splývajúcich svrbivých púčikov. Môže vzniknúť aj druhotne, tj na podklade prítomnosti kryoglobulinů, chladových aglutinínov.
• Slnečné žihľavka (urtikária solaris) k výsevu dochádza po ožiarení pokožky UV svetlom. Výsev sa objavuje v mieste expozície, zavčas odznieva.
• Tepelná (lokálne) žihľavka (urtikária e calore) je vzácna. Po niekoľkých minútach lokálneho pôsobenia vyšších teplôt dôjde k výsevu púčikov.
• Akvagenní žihľavka (urtikária acquagenica), drobné púčiky alebo len svrbenie vznikajú v mieste styku kože s vodou. Nejedná sa o priamu reakciu na vodu ako takú, ale na nejakú látku, ktorá je v nej rozpustená.
• Cholinergné žihľavka býva vyvolaná zmenou telesnej teploty - u chorobe, saunovanie, sprchovanie, športovom výkone či psychickom strese. Vysievajú sa drobné svrbivé pľuzgieriky, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na predlaktiach, zápästiach, krku a podpazušia. Je to tzv neuropsychiatrického žihľavka podobne ako... adrenergné urtikária, tu je výsev vyprovokovaný psychickým stresom.
• Tlaková žihľavka (urtikária mechanike) svrbiace výsev a červený opuch vzniká na miestach, kde dlhší čas pôsobil na pokožku väčší tlak. Väčšinou sa púčiky objavujú s oneskorením, teda až po 3-12 hodinách.
• Neskoré tlaková žihľavka (urtikária Mechanica tarda) prvý urtikariálnu príznaky sa objavujú po cca 2-6 hodinách v mieste zvýšeného tlaku, ktorý pôsobil kolmo na pokožku. Môžu ich sprevádzať celkové príznaky ako nevoľnosť, zvýšená teplota ai
• Symptomatický dermografismus (urtikária factitia) rozvíja sa v miestach trenia predmetu o kožu, škrabanie... môžu sa objaviť len začervenané miesta, ale aj plastická vyrážka. Prejavy rýchlo odznievajú do cca 30minút až niekoľkých hodín. Často týmto trpieva atopičtí pacienti.

Žihľavky sprevádzajúce iné choroby

• Infekcie - infekčné choroby môžu byť sprevádzané žihľavkou, či už sa jedná o bakteriálne choroby spôsobené pyogénne streptokoky, chlamýdiami, Helicobacter pylori alebo vírusy, parazity, prvoky alebo kvasinkami.
• Chronické zápalové ochorenia - pôvodcom žihľavky môže byť aj ohraničené zápalové ložiská napr zubné granulómy, chronická tonzilitída, zápaly prínosových dutín, žlčníka, slepého čreva, prostaty, vaječníkov.
• Nádorové choroby - žihľavka sú sprevádzané aj malígne ochorenie môže ísť o solídne nádory či krvný rakoviny.
• Autoimunitné choroby - žihľavky nie sú výnimkou ani u chorôb štítnej žľazy, systémového lupusu, reumatoidnej artritídy atď
• Mastocytóza - choroba, ktorá je geneticky podmienená a je typická zmnožením žírnych buniek, ktoré infiltrujú kožu a iné orgány.

Vyšetrenie

Nepostrádateľný je však dôkladný odber anamnézy - kedy sa žihľavka objavuje, čo za lieky pacient berie, akú kozmetiku používa, pátra sa po v zložení jeho stravy atď
Veľakrát je vhodné viesť si diár, do ktorého sa zapisujú použité kozmetické prípravky, zjedené potravina a reakcie.

U alergickej žihľavky sa zameriava na nájdenie alergénu, ktorý reakciu spúšťa. Vykonáva sa tzv prick testy či krvné testy určujúce hladinu špecifických IgE. Ďalším možným vyšetrením je bazotest.

U fyzikálnych žihľaviek sa overuje diagnóza použitím vyvolávacieho stimulu.

U chladovej žihľavky je nevyhnutné vyšetrenie kryoproteinů.

Liečba žihľavky

Keďže často nie je odhalená presná príčina žihľavky, je liečba založená skôr na tlmenie symptómov.

Odporúča sa teda vyhýbať sa známym spúšťačom - alergény, psychický stres, vystavovanie sa chladu, UV atď

Je vhodné nahradiť lieky, u ktorých je známe, že stojí za žihľavkou napr. salicyláty, opiáty, kodeín, lieky, ktoré tieto účinky nemajú.

Základom farmakologickej liečby je podávanie antihistaminík. Ďalšími používanými liečivami sú aj tricyklické antidepresíva, stabilizátory membrány žírnych buniek, kortikoidy.

V akútnych stavoch, ktoré sú sprevádzané celkovou reakciou, je aplikovaný adrenalín. Novším liečivom sú potom antagonisti leukotriénov.

U výsevu je vhodné lokálne aplikovať roztoky, krémy znižujúce svrbenie.

Autor: Drahomíra Holmannová