Žlčníkový záchvat

Žlčníkový záchvat čiže žlčníková kolika vzniká vtedy, keď sa začne prejavovať prítomnosť žlčových kameňov v žlčníku alebo v žlčových cestách.

Žlčové kamene. Takmer každý o nich počul, väčšina z nás aj tušia, kde a ako vznikajú. A predsa sa stále stáva, že ten, kto "ich má", o nich dlho nevie, a keď príde bolestivý záchvat, nedokáže rozpoznať, čo sa s ním deje. Poďme sa teda na tieto kamene pozrieť bližšie.

Žlčové kamene, alebo tiež žlčníkové kamene, sú oblázkovité útvary, ktoré vznikajú tak, že v kvapalnej žlči stvrdnú a zhluknú sa jej pevné súčasti, predovšetkým cholesterol, soli žlčových kyselín a bilirubín.

Prítomnosť žlčových kameňov je ochorenie, ktorému sa súhrnne hovorí cholelitiáza.

Rozlišujeme dva základné typy žlčových kameňov: cholesterolové (tie tvoria približne 80% všetkých kameňov a majú žltozelenú farbu) a pigmentové (sú menšie a mávajú hnedú až čiernu farbu).

Žlčové kamene môžu byť úplne drobné ( "piesok"), alebo pomerne veľké, dokonca až ako golfová loptička. Niekedy sa vyskytujú osamotene, inokedy sú to desiatky až stovky drobných kameňov, a ešte inokedy sa objaví v kombinácii - jeden alebo niekoľko veľkých kameňov v sprievode hŕbu drobných útvarov.

Pretože cholelitiáza je skutočne častým a bolestivým ochorením, potenciálny aj skutočný pacient potrebuje vedieť predovšetkým:

• ako sa ochorenie žlčovými kameňmi prejaví;
• ako sa dá choroba liečiť;
• ako sa jej dá predchádzať.

Príznaky a prejavy žlčových kameňov

Prejavy tejto choroby sú pomerne rôznorodé: Často sa stáva, že pacient už roky kamene má, ale vôbec o nich nevie. Choroba teda prebieha asymptomaticky, bezpríznakovo.

U iných pacientov sa môžu dlhší čas objavovať vcelku mierne, nešpecifické problémy, ako je nevoľnosť, nadúvanie, grganie a vracanie po požití príliš tučné potravy.

Asi najznámejším prejavom tohto ochorenia je však prudká, bolestivá a nebezpečná žlčníková kolika. Je spôsobená tým, ako uvoľnený žlčový kameň putuje von zo žlčníka a potom žlčovými cestami.

Pacient s kolikou prežíva silnú bolesť v pravej časti brucha, pod rebrami či v nadbrušku. Bolesť sa často presúva až do chrbta, pod lopatku alebo dokonca až do ramena.

Okrem spomínanej kruté bolesti sužuje pacienta často tiež horúčka a vracanie, zrýchlený dych aj tep a znížený krvný tlak.

Niekedy sa zároveň objavia aj žltačka.

Sú žlčníkové kamene nebezpečné?

Hoci je ochorenie žlčovými kameňmi častou chorobou, jedná sa o stav, ktorý by nemal byť podceňovaný. Putujúci žlčové kamene totiž pri svojej ceste poškodzujú žlčové cesty. Medzi veľmi nebezpečné stavy patria situácie, kedy sa kamene zakliesni vo vývode zo žlčníka: Vytváraná žlč potom nemôže prirodzene odtekať, hromadí sa v žlčníku aj v pečeni a pôsobí ich zápal. Pri zanedbaní stavu môže dôjsť dokonca až k pretrhnutiu steny žlčníka.

Vážna komplikácie nastáva taktiež v okamihu, keď sa uvoľnený žlčový kameň zakliesni v mieste, kde sa vyústenie žlčovodu spája s vývodom pankreasu a spoločne ústia do tenkého čreva. Potom je totiž orgánov, ktoré sú poškodzované hromadením tráviacich tekutín, ešte viac.

Ako liečiť žlčníkové kamene?

Existuje niekoľko druhov liečby; aplikujú sa podľa toho, o ako závažný stav sa u pacienta jedná.

U miernejších stavov sa odporúča nechirurgická, takzvaná konzervatívna liečba, kedy sa len tlmia príznaky koliky. Pacient je v kľudovom režime, aplikujú sa teplé obklady a podáva sa vhodné spazmolytikum (uvoľňuje kŕčovito stiahnuté časti žlčových ciest) a analgetikum (tíši bolesť). Po ústupe príznakov koliky je pacientovi doporučená vhodná diéta.

Väčšina stavov, ktoré sú vážnejšie povahy alebo sa vyznačujú opakovanými záchvatmi koliky, je riešená chirurgicky, prevažne metódou laparoskopickú, kedy je najčastejšie odstránený žlčník.

Ku "klasické" operácii, pri ktorej je dutina brušná otvorená rezom dlhým približne 15 centimetrov, sa pristupuje len v prípade, že lekár zistí ťažšie zápal či infekciu.

V poslednej dobe si získavajú obľubu ešte iné metódy liečby. Ide o takzvané rozpúšťanie, teda rozpúšťanie vzniknutých žlčových kameňov pomocou žlčových kyselín, a o rozbitie rázovou vlnou.

Tieto metódy sú však pomerne nové a proztím nachádzajú uplatnenie len u určitého typu pacientov.

Ako predchádzať vzniku žlčových kameňov?

Áno, je to možné. Na čo by ste si teda mali dať pozor? Existuje niekoľko vecí, ktoré môžete sami ovplyvniť:

Telesná hmotnosť

Bolo klinicky dokázané, že i len mierna nadváha pôsobí, že v žlči je obsiahnuté menej žlčových solí, čo spôsobuje zvýšenie hladiny cholesterolu, a teda pomalší vyprázdňovanie žlčníka. Pomalé vyprázdňovanie žlčníka sa potom priamo stáva príčinou vzniku kameňov.
Strava s vysokým obsahom tukov a cholesterolu a nízkym obsahom vlákniny.
Tento typ stravy opäť zvyšuje hladinu cholesterolu, a to potom vedie k vzniku kameňov.

Rýchle chudnutie

Tiež pri veľmi rýchlom chudnutí sa do žlče vylučuje väčšie množstvo cholesterolu, a potom vznikajú kamene.
Lieky znižujúce hladinu cholesterolu v krvi.

Tieto lieky síce ochráni vaše cievy, pretože zníži hladinu krvného cholesterolu, avšak zároveň s týmto kladným účinkom je tu ešte iný efekt: Tieto lieky zvyšujú množstvo cholesterolu vylučovaného do žlče. Následok je naporúdzi: Žlčník sa pomalšie vyprázdňuje, a vznikajú žlčové kamene.

Diabetes mellitus

U ľudí s diabetom sa často vyskytuje vysoká hladina mastných kyselín, ktoré môže zvýšiť riziko vzniku žlčových kameňov. Ak trpíte cukrovkou, mali by ste naozaj zodpovedne dodržiavať odporúčanú diétu.

Toto sú takzvané rizikové faktory, ktoré môžete sami do značnej miery ovplyvniť.

Ďalej existuje ešte rada iných faktorov, ktoré prispievajú k vzniku žlčových kameňov, avšak tie už ovplyvniť nemôžete.

Medzi preukázateľné faktory tohto typu patria napríklad vek, pohlavie (kamene sú častejšie u žien), rodinná anamnéza, rasa (žlčové kamene sú zďaleka najčastejšie medzi indiánmi a americkými Mexičanov i ďalšími Hispánci), cystická fibróza, cirhóza pečene, stavy po odstránení časti tenkého čreva a užívanie niektorých hormónov (najmä estrogénov).

Ak sa vás niektorý z uvedených rizikových faktorov týka, je na vás, aby ste včas podnikli vhodné preventívne opatrenia. Môžete si tak ušetriť pomerne krutú skúsenosť so žlčníkovú kolikou a prípadne sa aj vyhnúť operácii, ktorá by vás inak čakala.

Autor: Lenka Klabochová